Pokožka rúk je po celý rok neustále vystavovaná zmenám počasia, nečistotám, častému umývaniu a iným vplyvom, ktoré ju namáhajú a vysušujú. Preto si zaslúži dôkladnú hydratáciu a regeneráciu. Spojením najúčinnejších hydratačných zložiek s prírodnou silou karpatských bylín sme pripravili krémy na ruky, ktoré suchú pokožku zvláčnia, zjemnia a dodajú potrebnú výživu bez pocitu mastnoty.
Rozmarín lekársky sa využíva v kozmetických prípravkoch určených na osvieženie, jemnú dezinfekciu, posilnenie pokožky a zvýšenie prekrvenia. Ako pena alebo olej do kúpeľa pomáha pri pocite studených končatín. Jej skvelé účinky sa uplatňujú aj pri prípravkoch určených na intímnu hygienu a vo vlasovej kozmetike. Je výborný na nadmerne sa mastiace vlasy so sklonom k predčasnému vypadávaniu, a uľahčuje rozčesávanie. Preto je často súčasťou šampónov, vlasových vôd, olejov, kondicionérov, ale aj toaletných a pleťových vôd. Rozmarín je skvelým liečivom, ak sa užíva vnútorne. Ako jedna z mála byliniek zvyšuje krvný tlak, pritom však upokojuje, zbavuje stresu a utišuje nervový systém. Zvyšuje prekrvenie tráviacej sústavy, tvorbu žalúdočných štiav a žlče, zmierňuje kŕče, uvoľňuje dýchacie cesty a môže podporiť tehotenstvo.
Účinné látky:
Rozmarín je nesmierne bohatý na silice (verbenon, borneol, cineol), flavonoidy, diterpenové horčiny, kyselinu ursulovú, oleanovú, kávovú, rozmarínovú a triesloviny. Obsah účinných látok závisí od doby a miesta zberu
Popis:
V našich končinách bol kedysi rozmarín lekársky považovaný za kvet lásky a vernosti a bol symbolom panenstva, vďaka čomu sa pridával aj do venca nevesty. Čerstvé rozmarínové výhonky zdobia aj dnes odevy svadobčanov. Rozmarín je voňavý, trváci, vždyzelený ker s množstvom stoniek, s hustými listami a modrými až modrofialovými, vzácne, bielymi či ružovými kvietkami. Voľne rastie v Stredozemí na suchých, slnečných a kamenistých stráňach a bežne sa u nás pestuje aj v záhradách. Neznáša však mínusové teploty, preto býva problém s jeho prezimovaním. Rozmarín kvitne po celý rok, u nás od mája do augusta. Pre potravinárske a farmaceutické potreby sa pestuje v južnej Európe, severnej Afrike, na Kryme a na Balkáne. Z rozmarínu zbierame predovšetkým listy, prípadne zelené nedrevnaté výhonky a sušíme ich pri teplote do 35°C. Na priamu spotrebu ich môžeme zbierať počas celého roka.
Upozornenie:
Rozmarín je nevhodný pre deti do 5 rokov, tehotné a dojčiace ženy.
V našich končinách je mäta známa predovšetkým v podobe čaju, ale možnosti jej využitia sú oveľa širšie. Z účinných látok je najvýznamnejší mentol pre svoj chladivý, antiseptický a dezinfekčný účinok a schopnosť prekrviť pokožku. Mentol sa využíva na výrobu zubných pást, ústnych vôd, masážnych krémov, kúpeľových prísad, prípravkov na vlasovú starostlivosť (šampóny, kondicionéry, koncentráty), ale nájdeme ho aj v pleťových maskách. Éterické oleje v mäte znižujú citlivosť nervových zakončení, tlmia bolesť, preto sa používa aj na svrbivé kožné choroby. Mäta má vynikajúce liečivé a podporné účinky aj pri vnútornom užívaní, ako čaj. Mimoriadne prospešný je najmä pre tráviacu sústavu. Zmierňuje kŕče, podporuje tráviacu činnosť, tlmí plynatosť. Podporuje funkciu pečene, pankreasu a žlčníka. Odvar z mäty pôsobí protizápalovo a mierne znižuje krvný tlak.
Účinné látky:
silice (voľný alkohol mentol, jasmón, mentofurán), ale aj triesloviny a flavonoidy.
Popis:
Mäta je vysoká trváca bylina, s drevnatým podzemkom a rozkonárenou stonkou. Tvar jej listov je druhovo rôzny a kvety vyrastajú vo vrcholových klasoch, fialovej, ružovej, niekedy bielej farby. Kvitnú od júna do septembra. Mäta patrí k vysoko aromatickým a veľmi obľúbeným bylinám. Rozlišujeme jej 15 až 20 druhov a mnoho kultivarov. Mäta pochádza z Ázie a Stredomoria a vždy symbolizovala pohostinnosť a priateľstvo. Zaujímavosťou je, že starí Gréci mätu používali ako čistiaci prostriedok či ako stimulujúcu prísadu do kúpeľa, kým Rimania na podporu trávenia, osvieženie dychu a do parfumov. Mäta rastie, po celom svete v miernom podnebnom pásme. Vyhovujú jej vlhké, ale aj suchšie slnečnejšie stanovištia. Ideálny čas na zber je od júna do augusta. Zbierame celú vňať pred rozkvitnutím a zber opakujeme niekoľkokrát ročne. Sušíme v tieni do 35 °C. Vo farmácii sa využívajú listy, z ktorých sa získava olej.
Extrakt z rebríčka sa pridáva do šampónov, liečivých vôd, kondicionérov, balzamov. Pôsobí proti lupinám a je výborný na často sa mastiace vlasy. Výluhy z rebríčka sa úspešne využívajú na omývanie, kúpele alebo obklady zle sa hojacich rán, kožné defekty, hemoroidy, zápaly ústnej dutiny a slizníc. Má antiseptické, antibakteriálne účinky a používa sa aj ako repelent proti hmyzu. Rebríček je označovaný aj za „ženskú“ bylinku, nakoľko tlmí krvácanie, potláča spazmy pri menštruácii a zmierňuje prejavy menopauzy. Okrem toho pôsobí močopudne, čím mierne znižuje krvný tlak, prečisťuje obličky a napomáha pri liečbe zápalov močových ciest. Vnútorné užitie podporuje aj tvorbu žalúdočných štiav a žlče, využíva sa pri nechutenstve a tráviacich kŕčoch, má detoxikačné účinky a taktiež priaznivo vplýva na krvný obeh, zmierňuje kašeľ a astmatické záchvaty.
Účinné látky:
horčiny, achilín, flavonoidy, silice (pinény, gáfor, chamazulén), triesloviny, éterický olej
Popis:
Rebríček alebo myší chvost je trváca vysoká bylina s plazivým rozkonáreným podzemkom a vzpriamenou husto olistenou chlpatou stonkou. Pochádza z Európy a Ázie a rastie od nížin po horské oblasti. Listy rebríčka majú striedavé postavenie a súkvetie veľký počet drobných kvietkov bielej až ružovkastej farby. Kvitne od júna do septembra. Z rebríčku je zaujímavá predovšetkým jeho kvitnúca vňať, ktorú je dobré zbierať najmä v dopoludňajších hodinách a následne usušiť pri teplotách do 35°C
Olej alebo silný lopúchový odvar sa používa vo vlasovej kozmetike na podporu rastu vlasov, na reguláciu mazotvorby vlasovej pokožky a v prípravkoch proti lupinám. Využitie našiel aj v pleťových prípravkoch určených na mastnú a aknóznu pleť, pretože prečisťuje pokožku. Uplatňuje sa pri liečbe chronických ekzémov. Čerstvé listy a šťava hoja pomliaždeniny a vredy. Na vnútorné použitie sa používa koreň lopúcha, predovšetkým pri rekonvalescencii po chorobe, ale aj proti jarnej únave. Podporuje a zlepšuje činnosť pečene, tráviaceho traktu, má diuretický účinok a podporuje potenie. Chmeľ je účinný aj pri liečbe dny, reumatizme, močových kameňoch, zápaloch a vredoch. Znižuje hladinu cukru v krvi a podporuje látkovú premenu.
Účinné látky:
inulín, sliz, silice, flavonoidy (rutín, lupeolín), kyselina kávová a chlorogénová, horčiny
Popis:
Lopúch je dvoj- alebo viacročná mohutná, vysoká bylina s rozkonárenými dužinatými koreňmi a stonkou. Jej listy sú veľké a stopkaté. V prvom roku sa utvára prízemná listová ružica, v druhom roku chlpatá stonka s chocholíkovitým súkvetím tmavočervenej, ružovej alebo bielej farby. Z lopúcha zbierame jeho korene, kým nenarastie kvetná stonka. Obdobie zberu je na jeseň (september, október) alebo zjari (marec, apríl). Lepšiu účinnosť byliny dosiahneme tak, že pred sušením korene na 3 minúty ponoríme do vriacej vody. Sušíme ich prirodzene a uchovávame v papierových vrecúškach, lebo rýchlo nasávajú vlhkosť. Preto je nutné ich podľa potreby občas presušiť. Listy zbierame od apríla do augusta a čerstvé ich používame na obklady. Zaujímavosťou je, že v Japonsku sa lopúch používa aj v kuchyni. Mladé listy sa pridávajú do šalátov alebo polievok. Koreňmi lopúcha zase Japonci nahrádzajú koreňovú zeleninu ako je mrkva, petržlen či paštrnák.
Chmeľ je obľúbenou prísadou do upokojujúcich a regeneračných kúpeľov, prípravkov proti vypadávaniu vlasov a na podporu pružnosti a lesku vlasov. Okrem toho skvelo pôsobí aj na pleť. Účinné látky získané zo šištíc spomaľujú jej starnutie. Chmeľ má dezinfekčné účinky, používa sa vo forme kloktadla pri zápaloch v ústnej dutine, ale aj formou obkladov či kúpeľov na zle sa hojace rany a vredy. Je účinný proti neurózam, strachu a nespavosti. Účinné látky v chmeli – lupulín a izohumulón sa uplatňujú predovšetkým vnútorne. Majú sedatívny účinok, pôsobia antibakteriálne a podporujú sekréciu žalúdočných štiav. Využitie má aj pri poruchách trávenia, pri plynatosti, nefropatii (akákoľvek porucha obličiek, ktorá nie je spôsobená zápalom). Ženám pomáha chmeľ zvládať menštruačných ťažkosti a klimaktérium, u mužov zmierňuje problémy s prostatou.
Účinné látky:
Vedecké uplatnenie majú predovšetkým chmeľové šištice. Obsahujú horčiny (lupulín a izohumulón), silice (myrcén), látky s hormonálnymi estrogénnymi účinkami, triesloviny, flavonoidy, aromatické látky a éterické oleje.
Popis:
Chmeľ je trváca dvojdomá popínavá až 6 metrov vysoká rastlina. Nadivoko rastie v miernom podnebnom pásme severnej pologule a uprednostňuje vlhšie stanovištia. Stonky chmeľu majú drsné háčikovité chĺpky, listy sú dlhé a majú rôzny tvar. Má samčie žlté peľnicové kvety a samičie piestikové šištičky. Na chmeľniciach sa pestujú iba samičie rastliny. Samičie šištičky zbierame pred úplným dozretím, kým z nich neopadnú šupiny a sušíme ich pri 40 až 50°C.
Výťažky z brezy sú skvelým pomocníkom v starostlivosti o zdravie pokožky tela i hlavy. Hoja vyrážky a plesňové ochorenia a šetrne upravujú činnosť mazových žliaz, čím pomáhajú v boji proti lupinám. Taktiež zmierňujú vypadávanie vlasov. Brezu môžeme nájsť často vo vlasových vodách či kondicionéroch.
Breza v podobe výluhu z listov má silný diuretický účinok spôsobený flavonoidmi a vitamínom C, preto sa používa pri detoxikačných kúrach a pri premývacej terapii močových ciest pri obličkových kameňoch. Týmto dôležitým účinkom zbavuje telo škodlivých látok a solí, vďaka čomu je efektívnym doplnkom pri liečbe reumatických ťažkostí a artrózy. Očistné účinky brezy sa však prejavia aj na našom vzhľade. Výťažky z brezy omladia pokožku a pomáhajú pri liečbe akné. Tinktúra z púčikov stromu sa užíva proti horúčke a pri žalúdočných a črevných ťažkostiach
Účinné látky:
kyselina askorbová (vitamín C), zlúčeniny kyseliny salicylovej, flavonoidy, triesloviny, horčiny a živica
Popis:
Breza je cca 25 metrov vysoký opadavý strom s previsnutými konármi. Kôra na mladých konároch je hnedá, na starších striebristá a rozpukaná. Lístky sú na líci sviežo zelené, na rube sivozelené s pílkovitým okrajom.
Breza je nenáročná drevina, prirodzene rastie na sutinových svahoch a je rozšírená v celej Európe, najmä v lesoch a parkoch. Kvitne od apríla do mája, ale zbierame predovšetkým jej listy – v máji a júni. Sušíme ich na vzdušnom a tienistom mieste. Vo farmácii sa v minulosti okrem listov využívala aj kôra, púčiky a živica.
Brezová voda (miazga) sa získava navŕtaním kmeňa vo výške 1,5 metra nad zemou a vložením odtokového kanálika, pod ktorý sa umiestni nádoba na zber. Púčiky, lístie a voda sú vhodné na vonkajšie i vnútorné použitie.
Už naše staré matere tvrdili, že ak si chceme uchovať dobré zdravie, musíme vypiť šálku prasličkového čaju denne. Hoci je praslička roľná, podobne ako pŕhľava, považovaná za burinu, má mnoho zdravotných benefitov. Je obľúbenou ingredienciou vlasových vôd a šampónov proti vypadávaniu vlasov. Obklady a kúpele z prasličky sú výborným podporným prostriedkom pri liečbe ťažko sa hojacich rán, bercových vredov a reumatických bolestí. Parný zábal z vňate zmierňuje bolesť a opuch nôh. Ako kloktadlo sa praslička osvedčila pri zápaloch hrdla alebo ústnej dutiny. Kyselina kremičitá obsiahnutá v prasličke zvyšuje pružnosť a pevnosť ciev. Odvar z vňate prasličky je vhodné piť pri bakteriálnych a zápalových ochoreniach. Pôsobí výrazne močopudne a hojivo, preto sa využíva pri liečbe vylučovacej sústavy, zápale močových ciest, obličkových a močových kameňoch.
Účinné látky:
Vňať obsahuje účinné látky ako flavonoidy a minerálne zložky s najväčším zastúpením kyseliny kremičitej a soli draslíka.
Popis:
Praslička alebo aj „konský chvost“ je trváca bylina s rozkonáreným podzemkom, z ktorého včasne z jari vyrastajú hnedé článkované stonky s klasom výtrusníc navrchu. Po vypadnutí vytrúsov stonky odumierajú a v lete ich vystriedajú neplodné, duté, zelené, rozkonárené a veľmi vysoké stonky. Domovom prasličky je celá Európa, Ázia a Severná Amerika. Na farmaceutické účely sa používa predovšetkým vňať, ktorú zbierame od júna do septembra as sušíme v tieni pri teplote do 60°C.
Pŕhľava je veľmi účinná v starostlivosti o pokožku hlavy a vlasy. Extrakty z tejto životaschopnej bylinky sa využívajú v prípravkoch proti vypadávaniu vlasov a lupinám a na zvyšovanie lesku vlasov, pre lepšiu pružnosť a silu. Využíva sa na forme obkladov, ale aj pri masážach a kúpeľoch. Žihľavový čaj má priaznivé účinky na pečeň, žlčník, obličky. Podporuje metabolizmus a pomáha v boji proti diabetes. Má diutetický a detoxikačný účinok, podporuje liečbu reumy, kožných ochorení a astmy. Zmierňuje zápaly, zastavuje krvácanie, urýchľuje hojenie rán. Priaznivo ovplyvňuje činnosť pankreasu, vaječníkov.
Účinné látky:
Listy, vňať a koreň obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, kyselinu kremičitú, minerálne soli (draslík a vápnik), ktoré majú výrazne antidiuretický účinok. Pŕhľava je bohatá na triesloviny, karotén, chlorofyl, slizovité látky, vitamíny B2, C, K.
Popis:
Pŕhľava je vysoká trváca bylina, so vzpriamenou stonkou a husto porastenými pŕhlivými chlpmi. Jej listy majú typický pílkovitý tvar, kvietky rastú v súkvetiach a sú zelenej farby. Táto húževnatá bylina rastie po celej Európe v náplavových lužných lesoch, v okolí vody a v blízkosti človeka. Práve pre svoju životaschopnosť sa často považuje za burinu. Zbierame ju ideálne zrána kosením alebo trhaním lístkov, v čase od mája do októbra a sušíme šetrne v tenkých vrstvách a v tieni.
Šalvia je bohatá na éterické oleje a flavonoidy, ktoré pôsobia antibakteriálne, antivírusovo a adstringentne. Silice a triesloviny zasa regulujú činnosť mazových žliaz, podporujú prekrvenie a napomáhajú pri obnove tkanív a regenerácii pokožky. Šalvia má protizápalový a baktericídny účinok, a preto je dôležitou súčasťou ústnych vôd, antiperspirantov, pleťových vôd, šampónov pre lesk a rast vlasov, prísad do kúpeľa. Odvar zo šalvie sa používa na omývanie ťažko sa hojacich rán a ako kloktadlo pri angíne a bolesti v hrdle. V tradičnej medicíne sa šalvia odporúča pri odstavovaní od materského mlieka a využíva sa aj pri astme, cukrovke, srdcovej slabosti či pri problémoch s nadmerným potením.
Účinné látky:
Šalvia obsahuje cenné éterické oleje, silice (tujón, cineol), kyselinu rozmarínovú, triterpény (kyselina oleanolová), triesloviny a horčiny (pikrosalvín), ale aj flavonoidy.
Popis:
Šalvia je poloker s výraznou vôňou. Pochádza zo Stredomoria a od 9.storočia sa v strednej Európe pestuje ako liečivá rastlina. Obľubuje najmä slnečné stanovištia a suché pôdy a v dobrých podmienkach môže vyrásť až do výšky 70 cm. Kým jej spodná časť je drevnatá, vrchná je mäkšia, plstnatá, striebristej farby. Krásne červenofialové, biele či ružové kvety šalvie zdobia v čase od mája do júla mnohé záhrady. Najlepšie je zbierať ich za suchého počasia, ešte pred úplným rozkvitnutím. Sušíme ich v tieni v tenkých vrstvách, pri 35°C. Viac ako kvety sa však vo farmácii využívajú lístky šalvie a čerstvá vňať. Z tej sa vyrába napríklad šalviová tinktúra, víno alebo sirup na kašeľ.
V nechtíku lekárskom sa spájajú veľmi dobré vonkajšie aj vnútorné účinky, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Karotenoidy, ktoré obsahuje, podporujú proces obnovy tkaniva a sú účinné v boji proti suchosti a lámavosti vlasov. Nechtík má silné baktericídne a regeneračné účinky, podporuje hojenie raniek, zápalov kože a akné. Vie urýchliť hojenie a čistenie pokožky po úpale a fľakov po akné a ranách. Kvety nechtíka sa pridávajú do krémov, mastí, ale aj do mydiel, šampónov, olejov do kúpeľa.
Účinné látky:
Kvet nechtíku obsahuje mastné a éterické oleje, flavonoidy (ramnozylrutinozid, rutín, izoramnetín), karotenoidy, kyselinu kávovú a ferulovú, saponíny, silice a polysacharidy. Zmes účinných látok nechtíka má silnú protizápalovú aktivitu, ktorá urýchľuje hojenie rán.
Popis:
Lipa je odpradávna živým symbolom Slovanov. Je to nádherný mohutný dlhoveký strom, ktorý sa dožíva aj vyše 700 rokov a dosahuje výšku až 30 metrov. Lipa je pôvodom z Európy, rastie od nížin až po horské oblasti, prirodzene vo vlhších pôdach. Má srdcovité listy s dlhými stopkami, na lícnej strane čepele tmavozelené a na rube modrozelené a matné. Jej žltozelené príjemne voňajúce kvietky zbierame v čase čerstvého rozkvetu, v júni až júl.
Komplex látok obsiahnutých v lipe pôsobí priaznivo na kvalitu vlasov a zvyšuje ich pružnosť a lesk. Po lipovom kúpeli získavajú krásnu medovú vôňu. Lipa sa osvedčila aj v pleťovej kozmetike a pri výrobe ústnych vôd. Výťažky z lipy majú skvelé účinky, aj ak sa užívajú vnútorne. Účinné látky v lipe posilňujú nervovú sústavu a uľavujú pri stavoch psychickej nerovnováhy. Čaj z lipového kvetu je skvelým pomocníkom pri liečbe nachladnutia a chrípky, znižuje horúčkové stavy a pomáha pri žalúdočných ťažkostiach. V tradičnej medicíne sa lipové kvety s obľubou používajú pre svoje výborné močopudné a protikŕčové účinky, či na podporu trávenia.
Účinky:
Lipa je bohatá na éterické oleje, flavonoidy (rutín, kvercitrín, hyperozid, tilirozid), slizové látky, triesloviny a silice (geraniol, farnezol, eugenol). Z účinných látok stojí za zmienku napríklad farnezol, ktorý zabraňuje šíreniu baktérií.
Popis:
Lipa je odpradávna živým symbolom Slovanov. Je to nádherný mohutný dlhoveký strom, ktorý sa dožíva aj vyše 700 rokov a dosahuje výšku až 30 metrov. Lipa je pôvodom z Európy, rastie od nížin až po horské oblasti, prirodzene vo vlhších pôdach. Má srdcovité listy s dlhými stopkami, na lícnej strane čepele tmavozelené a na rube modrozelené a matné. Jej žltozelené príjemne voňajúce kvietky zbierame v čase čerstvého rozkvetu, v júni až júl.
Levanduľa patrí k najobľúbenejším bylinám, práve pre svoju charakteristickú vôňu, širokú škálu účinkov a nenáročnosť. Od stredoveku sa využíva v kúpeľníctve, ale aj na umývanie, masáže, upokojovanie pokožky. Levanduľa má veľmi široké uplatnenie najmä v kozmetike ako súčasť parfumov a toaletných vôd, pridáva sa do krémov a mastí a využitie našla aj ako prísada do vlasových zábalov, šampónov, balzamov či vlasových vôd. Fialové levanduľové kvietky podporujú regeneráciu buniek a omladzujú pokožku. Pozitívne účinky levandule sa využívajú v starostlivosti o vlasy, pretože podporuje ich rast, lesk a pružnosť a veľmi účinne dokáže obmedziť alebo dokonca zastaviť vypadávanie vlasov (po pôrode, po narkóze, pri nedostatku vitamínov, počas prechodu). Vhodná je obzvlášť pre mastné vlasy, pretože reguluje mazotvorbu, a pre vlasy s lupinami. Vnútorne sa zápar z levandule využíva pri podráždenosti, nepokoji, migrénach, závratoch, búšení srdca, ale ja pri problémoch so zaspávaním. Známe sú jej pozitívne účinky na tráviaci trakt pri
meteorizme a kolikách. Levanduľa ďalej stimuluje vyplavovanie žlče, ženám pomáha pri predmenštruačných syndrómoch a spoľahlivo odvodňuje. Olej z levandule sa uplatňuje pri dne, reumatizme, tlmení bolestí a zápaloch.
Levanduľu využijete aj v kuchyni, domácnosti a na záhrade. Jej prednosťou je odpudzovať hmyz (komáre a ovady). V skriniach chráni oblečenie pred moľami a v záhradách odpudzuje vošky a iných škodcov.
Účinky:
silice (najmä linaliacetát, borneol, isoborneol, geraniol, cineol), triesloviny (kyselina rozmarínová), antokyany, kumaríny, horčiny, živice.
Popis:
Pochádza zo Stredomoria, ale levanduľu poznali už starí Egypťania, ktorí ju používali pri výrobe kozmetiky, či pri balzamovaní mŕtvych. V Grécku patrila dokonca k posvätným bylinám. Je husto rozkonárená, v spodnej časti drevnatá a vo vrchnej pokrytá chĺpkami. Listy levandule sú neopadavé a od júna do augusta kvitne fialovomodrými kvetmi, ktoré zbierame spolu s celou nezdrevnatenou časťou.
